utorok 3. januára 2012

SPACE QUEST II: Vohaul's Revenge á la 90s


A nezabudni pri tom stokrát umrieť...

Inak povedané, sto krát umrieť a raz vedieť ako na to. Tiež by to mohlo byť heslom väčšiny starých adventúr od spoločnosti Sierra. Človek zabúda, zabúda na frustráciu z umierania, slepých uličiek a hľadania schodného riešenia pre pokračovanie. Zabúda a pretvorenie jedného starého dielu zo skutočne archaického EGA zobrazenia do menej archaického VGA, mu pripomína, že frustrácia bola neoddeliteľnou súčasťou hrateľnosti starých hier. SPACE QUEST II: Vohaul's Revenge remake od InfamousAdventures je toho jasným dôkazom.


Space Quest je sama o sebe zvláštna séria. Humorná adventúra parodujúca sci-fi všetkého druhu. Snáď od knižných, televíznych až po tie filmové a samozrejme berúca do svojho obsahového rozptylu i narážky na svet hier a počítačov. Humor je to však americký, parodický a občas i trochu nehumorný, avšak veľmi často podarený a keď nie bránicu ničiaci, tak aspoň úsmevný. V prípade, že je človek oboznámený s parodovanou látkou – samozrejme. Inak len zazerá, čože je to za zvera. Nechápe a podivne krúti hlavou až mu neodpadne. Mimochodom, tak mi napadá, Space Quest obdarený pravým britským humorom, to by už bol priam geniálny materiál. Alebo aspoň ten absurdný humor Sama & Maxa od Telltale..., keby sa v dnešnej dobe podaril. Lenže Telltale Games sa v poslednej dobe vydali divnou cestou – necestou a radšej ako Rogera Willca budú spracovávať kráľovskejšie questy. Hmpf.




Ale späť k pretvoreniu druhého vesmírneho dobrodružstva menovaného upratovača. Remake sa drží klasického grafického štýlu Sierra adventúr z 90-tych rokov. Čo je svojim spôsobom už tiež archaické spracovanie, avšak je užívateľsky oveľa príjemnejšie ako hard-core vyplňovanie textu do príkazového riadku. Alebo také čosi. Okrem vizuálneho zlepšenia dostala hra do vienku aj dabing. Fanúšikovský, občas miestami amatérsky znejúci, ale celkovo veľmi dobre držiaci celú hernú atmosféru pohromade. Zatiaľ. Mal som tú česť len s krátkym úsekom a stihol som už umrieť asi dvadsať krát. Nikto si ani nevie predstaviť aké sú bolestivé návraty do detských čias, mládežníckych, eh detských... no to je jedno. Skrátka návrat do minulosti k trochu inému prístupu k hrateľnosti. Možno škrípať zubami budete, myšku odhodíte von oknom, praštíte súrodenca/priateľa/priateľku/manžela(-ku) klávesnicou po hlave, ale v konečnom dôsledku sa budete baviť rovnako ako pri onej archaickej verzii z roku 1987.

Okrem toho, že podobné remaky privádzajú k životu staré hry, majú ešte jednu zaujímavú hodnotu. Ukazujú zanietenosť a záujem fanúšikov istých sérií naprieč časom. Ľudia z rôznych kútov planéty sa dajú dohromady, aby vytvorili vo vlastnom voľnom čase, bez nároku na honorár, či šance na finančný zisk z podobného projektu, novšiu verziu hry, ktorú toľko obľubujú. Nech to trvá i niekoľko rokov. Z čistého nadšenia pre vec, z čistého fanúšikovského zanietenia. A my ostatní len uznalo prikyvujeme hlavou a sme radi, že si opäť môžeme zahrať niečo s príchuťou čias dávno minulých. I napriek tomu, že zo začiatku tvrdo narazíme, aby sme si opäť pripomenuli, aké to vtedy bolo. Ako sa vtedy robili a hrali počítačové hry.

1 komentár:

  1. Když jsem si (dávno tomu) koupil od kamaráda AMIGU 600, jedna z prvních věcí bylo zakoupení Excalibru Clasic. A jak jsem si ho (opakovaně) pročítal, tak mně zaujala recence na Space quest 1. K hraní prvního dílu jsem se dostal až po letech na netbooku, a jak nemám rád adventury (dohrál jsem jen 1. díl Broken Sword, a posla smrti), tak jsem si první díl užil. Ale remake by byl fajn, hrát bez návodu bych nedokázal.
    Jinak skvělé stránky (mnohem lepší než ty moje :D). Objevil jsem je včera (díky recenzi na Legend of Grimrock), a hned se zařadily mezi mé oblíbené (po boku Davesadeho blogu).
    Měj se.

    OdpovedaťOdstrániť