Samotný muzikál som už videl, resp. jeho londýnske prevedenie, avšak z pochopiteľných dôvodov z podivného záznamu kvality starej VHS kazety. A musím povedať, že sa mi ten koncept celkom páčil. Aj keď dosť pravdepodobne to bude kvôli pesničkám a hudbe. Pretože... Príbeh je, no veľmi jednoduchý a vlastne slúži hlavne k tomu, aby boli obecenstvu predané klasické piesne, niekedy v nových prevedeniach. Vo svojej hlbokej podstate je WWRY „love story“ v totalitnom svete konzumu. Spotreba je jediné čo vládne svetu, vlastne je to jedna spoločnosť menom Globalsoft (šéfuje jej entita zvaná Killer Queen), ktorá má všetko pod palcom. 300 rokov v budúcnosti už ani Zem nie je tou planétou, ktorú dobre poznáme. Pre istotu sa volá „Planet Mall“ – teda „Planéta obchoďák“ dalo by sa slovensky povedať. Je to miesto kde GaGa Kids pozerajú rovnaké filmy, počúvajú počítačom generovanú hudbu, majú rovnaké názory a myšlienky – skrátka akoby ste ich z nejakého internetového, diskusného fóra vytiahli ;) – rovnako sa obliekajú. Aby to nestačilo hudobné nástroje sú už dávno zakázané a rocková hudba je neznámy pojem. Lenže je tu jedno proroctvo a takí, čo sa len tak nezmieria so životom GaGa Kids.
Galileo: I don't want to programme music. I want to make music, real music, my own music!
Učiteľka: Hey mate! Cool it! Now listen, www/Gordon@theJoneses.com
Galileo: My name is Galileo Figaro
Učiteľka: No, nobody is called Galileo Figaro. Where on Planet Mall did you come up with that?
Galileo: I found it. In a dream. I have these dreams, see….and I hear noises. Screeching, thudding, b-b-banging noises….and words. Words just drop into my head. Too many words. Help - I need somebody. Help! Not just anybody!
Rebelujúci Galileo je však čoskoro uväznený šéfom polície Globalsoftu. Avšak nie je v tom sám. Je tu ešte dievča. Oblieka sa inak. Myslí inak a GaGa Girls ju neznášajú. A neskôr dostane meno Scaramouche. Rovnako zatknutá a tu sa stretáva s Galileom, ktorý má podivné sny a počuje zvuky. Hudbu a akosi inštinktívne vie, čo musí urobiť:
„Seek out the place of living rock. A bright, bright star will lead the way. Go to where the champions played!“
A potom je tu ešte ona spomínaná skupina rebelov, ktorí sa nazývajú „Bohémovia“ (Bohemians) a žijú na okraji spoločnosti. Sú stíhaní režimom vládnuceho Globalsoftu. A z nejakého podivného popudu samých seba tiež nazývajú čudnými menami. Galileo tak v tom nie je sám. :) Samozrejme, títo bohémovia tiež poznajú proroctvo a čakajú na niekoho, kto ich do miesta „žijúceho rocku“ (to je ale blbý preklad, ja viem :-) ) dovedie.
I priemerne inteligentný človek musí cítiť, vedieť akým smerom sa celý príbeh bude uberať a kde skončí. Ale to je práve to najmenej zaujímavé na WWRY. Zaujímavejšie sú dialógy, ktoré posúvajú dej a vyplňujú tak priestor medzi jednotlivými pesničkami. Sú pretkané množstvom narážok na populárnu hudbu a populárnu kultúru všeobecne. Je to jeden z toho druhu textov, ktoré by sa nedali rozumne preložiť – rozumej priamo – z angličtiny. Museli by sa prispôsobiť miestnym zvyklostiam a hudbe. Takže by sme asi skončili s narážkami na sklady od Tublatanky a Petra Nagyho. Uznajte, to už by akosi nebolo ono. :)
Skrátka je to príjemné, miestami vtipné a človek si pri tom veľmi dobre odpočinie. Okrem toho je väčšina pesničiek veľmi dobre "naaranžovaná" i zaspievaná. Za čo samozrejme môže zaujímavé obsadenie. I keď by sme mohli povedať, že i trochu paradoxné dielo. Stavia samo seba do úlohy kritika konzumnej spoločnosti, ale vo výsledku je i ono produktom takejto spoločnosti. Príjemným. Myslím, že by sa to Freddiemu pačilo. Čo myslíte?
Scaramouche: Okay - so what do you want to call me?
Galileo: Scaramouche.
Scaramouche: Scaramouche? Isn't that bit - sort of - crap?
Galileo: Well, I did dream some others, but frankly I thought it was the best.
Scaramouche: What were the others?
Galileo: Long tall Sally. Honky-tonk woman. Lucy in the sky with diamonds. Or fat-bottomed girl.
Scaramouche: Okay, I'll take Scaramouche. Scaramouche! Actually, I quite like it. Sounds kinda anarchic. It's almost like what I think they used to call a 'tune'.
Galileo: A tune? Yeah… Scaramouche, Scaramouche - will you do the fandango?
Scaramouche: You trying to get in my pants?
Galileo: No!
Scaramouche: What's doing the fandango?
Galileo: I think perhaps it's dancing.
Scaramouche: You mean like GaGa moves? Excuse me while I puke. Globalsoft write the songs, then work out the steps, and every kid on Planet Mall does exactly the same thing.
Galileo: No - I think that there was a time when dancing wasn't like that. When it was more free. You know? Kind of individually expressive.
(Ak by niekoho napadala – úplne kruto, napadla a dobila ;) – súvislosť s Lady Gaga, tak je to len vtipná zhoda náhod. Muzikál vznikol ešte pred tým, než sa stala táto dáma verejne známa)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára