Prírastok: Afterlife

Nebo a peklo sú vlastne dve inštitúcie, niečo ako veľké mesto, ktoré je treba spravovať, pretože i duše majú svoje nároky na posmrtný život. Nie? Veď predsa jedno staré porekadlo hovorí: čo sa za života naučíš, po smrti akoby si našiel. A práve toho sa jedného dňa – v období svojej vrcholiacej tvorivej sily – chytili zamestnanci LucasArts.

Nebo nikdy nebolo tak zábavné a peklo tak zvrhlé (Niet sa čomu čudovať, autorom hry je Mike Stemmle, ktorý pracoval na množstve klasík od LA - okrem toho, je mu autorsky hra určená aj na krabici, čo nebýva úplne zvykom). Skrátka koncept klasickej budovateľskej stratégie postavený na nepredstaviteľnom. Vlastne, čo by sme si klamali – vo svojej podstate to je obšlahnutý princíp SimCity od Maxisu. Akurát v tomto prípade nikoho nezaujímajú problémy živých a hlavne hmotných bytostí. Bytostí. Ľudia to zrejme nebudú, z nejakého podivného dôvodu sa staráme o blaho dušičiek z neutrálnych svetov, ktoré sa nachádzajú kdesi v preďalekej galaxii. To nič nemení na tom, že vám do vašej práce budú kibicovať dvaja poradcovia – jeden z anjelského chóru a druhý z pekelného manažmentu. A že práve neprekypujú vzájomnými sympatiami, na to si môžete vziať jed. Aspoň budeme mať tam hore/dole viac nájomcov. Ich vzájomné slovné potýčky a komentáre vášho božského snaženia sú korením každého staviteľa posmrtného života. Úžasne vtipná, prijemná, rozhodne však nie primitívna hra.

Medzi nami, tak trochu zapadá v tej záplave kvalitných adventúr od tejto spoločnosti, pritom rozhodne nie je horšia. Avšak keď niekde počujete slovo LucasArts, automaticky naskakujú z kokosového harddisku obrazy adventúr a Hviezdnych vojen. Táto milá stratégia, tak ostáva trochu bokom. Ale ani to mi nezabránilo si ju pridať do zbierky, aj keď opäť je to „len“ White Label. Na druhej strane, White Label mal v minulosti tú výhodu, že to prakticky bola komplet originálna hra, vrátane originálnych manuálov a všetkých ďalších vecí, čo ste mohli nájsť v pôvodnej krabici – tentoraz však vo White Label krabičke.



Spustenie pod Win XP SP3 bolo aspoň na mojej konfigurácii bezproblémové, avšak pri týchto starších hrách vždy pre istotu „škrtám“ Win98 kompatibilitu. Hra sa nainštalovala bez problémov, rovnako ako hodinu bez problémov bežala – žiadne problémy s pádmi, či so zvukom ako býva niekedy zvykom.

Stav obalu:
Čo sa samotného balenia týka, je vo veľmi dobrom stave, CD bez škrabancov, krabica nepoškodená a obsahujúca všetko potrebné (CD, manuál a registračnú kartu).

Informácie o hre:
Názov: Afterlife
Rok vydania: 1996
Vývojári: LucasArts
Druh: budovateľská (božská) stratégia

O diskete...

Chrchli, chrchli... vžrrrruuum... vžruuuum... džžžž, chrchli, chrchli. Pravdepodobne to nie je akurátny „slovný“ prepis zvuku diskety v mechanike, ale snáď dáva nezasvätenému aspoň vzdialenú predstavu onoho poetického zvuku linúceho sa z útrob vtedajších počítačov. Krásna nostalgická doba. Chrchli, chrchli, vžrruuumm.

Disketa pol života, povedala babka a hodila na ňu magnet. Myslím, že si v tomto prípade môžem dovoliť byť viac infantilný, než je štandardným zvykom – veď obdobie diskiet je v podstate obdobím môjho detstva a dospievania. Dospievali sme, inak to nevidím – disketa, tak málo stačí, aby človeka vytočila, a pritom je to skvelé médium. Čo je nezabudnuteľné, je už to spomínané vrčanie, vrnenie v mechanike, ten poetický zvuk toku dát. Hrošie bolo, keď sa tón zvuku mierne zmenil, bolo to také choré chrrrrrrrrrrr. Ej veru, mamo zle je! Chrrrrrrrrrch-chrrrrrr. Snaží sa dievča, ale asi to nebude stačiť. Chrrrrrrrrrr. Nie, dnes večer si novú hru nezahráme. Disketa umrela, chúďatko. Nevadí, naformátujeme, amputujeme choré miesta. Dievča tak prejde redukčnou diétou, ponesie menej dát, ale aspoň neskončí na ulici. A opäť môže pokojne vrnieť v mechanike a prinášať herné zážitky na obrazovky. Krásna doba. Nostalgická doba.

Krásna doba, kedy 640kb muselo stačiť každému a na všetko. Doba kedy tie krásne teflónové prenosné médiá pojali neuveriteľných 1.44MB. A hlavne spievali, ako som už ilustroval vyššie. Dnes? Len smrteľné ticho pred popravou. Média tak malé, že ich človek stratí a bez kúska osobnosti. Krásna doba, keď 25MB bol obrovský priestor na pevnom disku. Väčší si človek už ani nedokázal predstaviť. Doba zvuku, doba diskety.

Dávno sú preč tie časy, disketu zavial čas, už nikdy nebudem počuť jej spev nádherný, už nikdy od nej nebudem odháňať magnety. Sú preč, sú preč už sa nevrátia, časy čo sa v zabudnutí stratia.

Prírastok: Dragon Dice

Boj dobra a zla je nie len tematicky obľúbené v rozprávkach, mnohých fantastických žánroch, ale je veľmi vhodný aj pre hry. Nemusí sa jednať o počítačové hry, ale aj o tie tradičné tzv. "doskové". Dragon Dice je (ako názov napovedá) hra s kockami z dielne TSR, verne prenesená na obrazovky počítačov - výhradne pre Windows 95!

Keď napíšem verne, tým myslím naozaj verne - i keď na jednoduchej obrazovke sú jednotlivé jednotky prezentované graficky, keď s nimi pracujete (hráte) premenia sa na kocky, s ktorými sa hádže - a určuje tak výsledok súboja. Nie je to presný opis, manuál som listoval len chvíľu a v minulosti som hrával len demo.

Za, doslova, pár libier sa ku mne dostala ďalšia originálna hra do zbierky. Pri pokuse o nainštalovanie sa hneď objavil prvý problém - hra sa odmietla nainštalovať, pretože nemám moderný a najnovší operačný systém Windows 95. :-) Našťastie tento problém veľmi rýchlo vyriešilo zapnutie kompatibility pre "setup.exe".

Druhé prekvapenie prišlo po nainštalovaní hry a jej spustení - jednak beží v okne, a teda pri mojom skromnom rozlíšení 1280x1024 mám uprostred plochy malé okienko s hrou - fullscreen sa mi nepodarilo nájsť, a zrejme ho táto hra ani nemá. Ale s hraním v okne sa ešte stále dá žiť.

Tretie prekvapenie ma čakalo keď som chcel začať už konečne hrať - pozrel som si úžasné intro - v malom okne - začala hrať výborná hudba,ktorá patrí k výrazným pozitívam tejto hry, nuž a napokon sa nestalo nič. Hra si vyžiadala vložiť do mechaniky CD. CD v mechanike samozrejme bolo! Argh. Siahol som po klasickom riešení, kdesi v archívnych hlbinách internetu sa určite musí nachádzať nejaký crack! Našiel, nainštaloval a začal hrať. Nuž, hrať - ako sa to vezme, po prvom zmätení som prišiel k záveru, že si najprv pozriem tutorial videá, až potom sa pokúsim o prvú hru. :-)

Podstatné je, že hra funguje pod WinXP bez problémov, akurát sa budete musieť zmieriť s hrou v malom okne uprostred vašej pracovnej plochy. Čo sa týka nutnosti použiť crack - je dosť možné, že to bolo moje unáhlené jednanie, pretože som si spomenul, ako niektoré hry nemajú radi viac CD mechaník a svoje CD nehľadajú na mieste odkiaľ boli inštalované, ale v najnižšie označenej mechanike. V každom prípade, pre istotu prikladám i onen súbor obchádzajúci ochranu.

Stav obalu:
Krabička bola vo veľmi dobrom stave, len vnútorný "kartón" držiaci obal s CD je trochu pošramotený. CD vo výbornom stave.

Informácie o hre:
Názov: Dragon Dice
Rok vydania: 1997
Vývojári: Interplay
Druh: "dosková" ťahová stratégia

Prvé dojmy: Star Trek Online

Captain's Blog
Hviezdny dátum...keby som si pamätal. Nie je to tak dávno, čo som si hovoril, aké by bolo pekné opäť lietať po neprebádaných častiach vesmíru. Istotne to poznáte – skrátka vydať sa tam, kam sa doteraz ešte človek nevydal. Problém je, že už asi boli všetci a všade. A tak – ako dlhá línia mojich predkov, i ja som sa dal nakoniec k Hviezdnej flotile.

Teda poviem vám, časy sa menia. Čo si pamätám, tak kedysi to bolo o prieskume vesmíru, riešení zapeklitých situácií, občas prišla k slovu aj diplomacia a zriedka súboj na phasery. Dnes? Mal som pocit, že sa mi phaser zahreje tak, že už ho nebudem môcť používať. Neustále narážam na nejaké konflikty, ktoré sa zrejme rozumným spôsobom riešiť nedajú. Rozum ustupuje agresii. Diplomatické riešenia tu neexistujú. Aj toho prieskumu vesmíru je pomenej, ale pevne verím, že nie vždy sa i prieskum zmení na ozbrojený konflikt.

Veru áno, ako človek stále fascinovaný množstvom fantastických svetov, nemohol som odolať a najnovší online počin od Crypticu nevyskúšať. Aj keď som už povedal, že po skúsenosti s Age of Conan a City of Heroes už do vôd MMO svetov nikdy nevstúpim. Nie, problém so závislosťou to nebol – nehrám hry preto, aby som sa na niečo alebo niekoho viazal. Hrám pretože ma to baví hrať, ale bohužiaľ MMO sú vždy o tej istej monotónnosti a nezaujímavosti. Česť výnimkám. Kým teda vyskúšam naozaj tú poslednú MMO hru (Old Republic), tak som sa pustil do sveta, kde meno Kirk je legendou a francúzsky kapitáni majú dokonalý britský prízvuk.:-)

Čo vám ako prvé buchne rovno medzi oči, je neuveriteľná podobnosť výsadkových misií s City of Heroes – teda ak ste mali s touto hrou česť. Zachraňovanie civilistov v úvodnej misii, akoby vypadlo z heroických snažení hrdinu v Paragon City. Všetko je takmer totožné, akurát oblečené v sci-fi háve. Nie je to práve potešujúce, ale menovanú hru som vydržal hať tak 25-30 hodín a Star Trek online má jednu výhodu. Vesmírnu časť. Boj vo vesmíre je oveľa zábavnejší – aj keď kto vie prečo. Trochu mi pripomínal jednoduchšiu formu Starfleet Command. Kým pri bojových výsadkových misiách som škrípal zubami, vo vesmíre som sa dobre bavil. Okrem toho, v tomto podaní je vesmír veľmi krásne miesto a to som bol len na niekoľkých blízkych sústavách.



Poďme sa však pozrieť na konkrétne veci, ktoré mi vadia. Aj keď, pokojne by som to mohol nazvať kritika MMO hier všeobecne, pretože sú to problémy, ktoré majú aj ostatné MMO hry.

Hlúčiky respawnujúcich sa nepriateľov na divných miestach, resp. ich nezmyselná obnova v rámci jednej misie. Je mi jasné, že sa musí udržiavať počet protivníkov, aby to bola výzva i pre skupinu hráčov, ale bohužiaľ toto nezmyselné obnovovanie kazí zážitok z niektorých misií. Ako príklad stačí záchrana transportu. V jeho okolí neutralizujete orionských pirátov, prenesiete sa na loď, ktorá má problémy s warp jadrom. Samozrejme na palubu už stihlo preniknúť aj niekoľko orioncov – zatiaľ je všetko v poriadku. Orioncov porazíte, stretnete sa s kapitánom lode, loď sa už nedá zachrániť, a tak aspoň transportujete zvyšok posádky. Bohužiaľ, treba sa vrátiť naspäť – k bodu výsadku. Avšak odrazu sa loď hemží až trojnásobkom oriónskych nájazdníkov. Tí tam pekne vyčkávajú na váš príchod, aby sa mohli nechať zabiť – prípadne zabili vás. Pocit zo záchrannej misii vyletel do vesmíru. Frustrácia. Nechuť.

Prečo sa musí každá božia patrola zmeniť na boj o niečo?

Prečo nie je možné alternatívne riešenie situácií – veď u všetkých bohov, sme predsa vo vesmíre Star Treku, jeden by očakával kreatívnejší prístup k jednotlivým úlohám!

Technickú stránku veci nechám zatiaľ bokom – hra vyzerá celkom pekne, najmä vo vesmíre je radosť lietať. Na AI členov vašej posádky by sa tiež ešte dalo popracovať.

Avšak Star Trek online má aj niekoľko pozitívnych vlastností – hlavne ak je človek so svetom ST oboznámený a má k nemu vybudovaný pozitívny vzťah. Úprava vlastnej lodi, z ponúkaných súčiastok. Výber a tvorba vašej postavy, ponuka množstva uniforiem (aj keď to v konečnom dôsledku potom nevyzerá ako Hviezdna flotila, ale spolok ľudí v rôznych kostýmoch :-) ), možnosť upravovať si členov vašej posádky a vesmírne súboje.

Apropo, prieskumné misie, aj také tu sú. Momentálne som svoju loď ponechal v jednej takej misii. Skladá sa z prieskumu troch systémov a zatiaľ prieskum prvého sa nezvrhol na bojovú situáciu, čo ma veľmi potešilo. Dúfam, že to tak bude aj pri prieskume ďalších dvoch planetárnych systémov, pretože toho bojovania je niekedy naozaj až moc (na Star Trek).

Ak by to z popisu nebolo jasné, tak prvé dojmy inklinujú smerom k pozitívnym vodám, i keď s výhradami. Uvidíme ako sa situácia vyvinie v nasledujúcich hodinách, dňoch a mesiacoch. Ešte mi chvíľu potrvá než sa dostanem do tej správnej kapitánskej nálady, ale už tam skoro som. :-) Jednou z vlastností MMO hier je, že sa musia dlho rozvíjať, vyvíjať, upravovať skrátka časom rásť. Zdá sa, že STO má veľký potenciál, ktorý však zatiaľ ani zďaleka nenaplňuje.

Nuž, ale ospravedlňte ma, čaká ma posádka a hlavne moja loď...