streda 22. júla 2009

Star Trek: Generations

Pôvodne som plánoval napísať niečo málo o zaujímavých fan filmoch, resp. takých, čo mňa osobne zaujali, ale... Zmena je život. Moja herná zbierka totiž bola obohatená o ďalšiu obskúrnu hru (= taká, na ktorej existenciu sa vo všeobecnom povedomí už akosi pozabudlo). Star Trek: Generations je hra na motív rovnomenného filmu. Na krabici hrdo hlása „Od tvorcov Star Trek: A Final Unity.“ Zaujímavé.

Pravda je taká, že ku kúpe tejto hry ma dotlačil môj vlastný brat! :-) Áno, preháňam ako obvykle. Skôr jej nákup navrhol. Povedal som si, keď nájdeš na ebay hru s primeranou cenou, prečo nie. Do zbierky sa vždy niečo zaujímavé zíde. A tu ju teda máme. Je to originálna krabička a.k.a. „Big box“, so všetkým čo k tomu patrí. Presne ako to mám najradšej. Predsa len, originál má svojim spôsobom väčšiu cenu ako nejaká budgetová reedícia.



Ako sa to hrá?

Škála dobového hodnotenia sa pohybovala od priemeru až po vyšší nadpriemer. Čo by mohlo znamenať zaujímavú hru. Problémy inštalácie nateraz preskočím, nechám si ich do záveru tohto článku, a vrhnem sa na hru samotnú. Na prvý pohľad by sa totiž mohlo zdať, že sa jedná o čisto akčnú hru. FPS, ako sa hovorí medzi nami hráčmi :-). Lenže opak je pravdou. Ona totiž v sebe skrýva niekoľko spôsobov hrania. Všetko sa začína v oddelení mapovania vesmírnych telies (môj skromný a zrejme nie práve presný preklad výrazu „Stellar Cartography“) na USS Enterprise-D. Z tohto miesta skúmate jednotlivé planéty a vydávate sa na ďalšie misie. Prvý dojem z hry je dobrý. Ťažko ju môžem po prvej misii hodnotiť nejako obšírnejšie, ale na prvý dojem to bude isto stačiť. Transportom sa teda presúvame na prvú misiu, v ktorej je treba zachrániť všetkých preživších ľudí na miestnej stanici. Ako som už naznačil, hlavná časť misií sa odohráva z pohľadu vlastných očí. Prostredie je to celkom pekné, a grafika tiež nevyzerá najhoršie, i keď mám taký pocit, že v roku 1997 existovali aj lepšie vyzerajúce hry. Lenže, Generations nie je FPS, je to adventúra ako vyšitá. Síce je občas treba zastreliť nejakého zblúdilého Romulana, ale väčšinu času som strávil prehľadávaním stanice, zachraňovaním preživších a používaní predmetov. Všetko sa zdá byť v naprostom poriadku a chvíľami máte pocit akoby ste naozaj hrali „A Final Unity“ len z inej perspektívy. Ako v prípade staršej hry, i tu sa ujali svojich rolí všetci zúčastnení, vrátane Malcolma McDowella, či Williama Shatnera ako kapitána Kirka.

Avšak je tu pár menších problémov. Jednak ovládacie prvky zaberajú takmer presnú polovicu obrazovky (druhú tvorí výhľad na svet). Nepôsobí to veľmi dobrým dojmom, ale zvyknúť sa na to dá. Rovnako ako na celkom nemotorné ovládanie. Klávesy je možné si namapovať, lenže chýba mi tu priamy „mouse look“. WASD ovládanie tak pôsobí značne nemotorne a je veľmi zle použiteľné. Áno, je to o zvyku, lenže aj napriek tomu je to skrátka nepohodlné. Obmedzený inventár budem považovať za vlastnosť hry, ktorú autori zamýšľali, i keď si tiež nemyslím, že to bol práve najšťastnejší krok.

Ako to spustiť na novších strojoch?

Má to muchy, ale aspoň zatiaľ sa to javí ako zaujímavá hra. Zrejme aj vďaka spomínaným chybám zapadla takmer do zabudnutia. Kto vie. Ono, dnes je aj veľký problém túto hru spustiť. Nevyžaduje síce žiaden moderný 3D akcelerátor, ale je to hra určená pre Win95 a s podobnými často bývajú problémy. Rovno zabudnite na hru pod Winows XP. Síce ju bez problémov nainštalujete a spustíte, lenže zistíte, že sa vám neprehralo intro, ani žiadna iná animácia. Rovno skočíte na obrazovku „Stellar Cartography“. Z nej sa však už ďalej nedostanete. Pri potvrdení misie hra automaticky spadne. Podobné správanie hlásia aj používatelia Windows Vista.

Ostáva teda riešenie vo forme Virtual PC s nainštalovaným Windows 98. Microsoftia verzia by v tomto mala dostačovať, nakoľko dokáže naemulovať o trochu lepší počítač než je doporučená zostava. Avšak ani v tomto prípade to nie je úplne bez problémov. Po nainštalovaní a prvom spustení sa mi stalo, že grafika bola absolútne nečitateľná, v divných farbách. Reštartoval som teda VPC, nechal ho bežať v okne a okamžite po nabehnutí pustil hru. Všetko sa zdalo byť v poriadku. Prepol som teda celo obrazovkový režim. Hra samotná takto beží bez problémov a plynulo. Len občas sa objaví nejaké to trhnutie. Čo však – aspoň v mojom prípade – nebežalo bez problémov boli samotné animácie. Namiesto plynulého prehrávania som mal slideshow, zvuk bežal normálne. I napriek „hraniu sa“ s rôznymi kodekmi sa mi tento problém nepodarilo vyriešiť. Pritom mimo hry idú animácie bez problémov (sú to „.avi“ súbory, dajú sa prehrať aj mimo hry).

P.S. Screenshoty mám bohužiaľ požičané z mobygames, kedže na virtuálnych Win98 nemám nainštalovaný žiaden slušný program na "kradnutie" obrázkov.

štvrtok 16. júla 2009

Adventúra moja krásna, sľubujem ti v tento deň...

Och áno, kto by nepamätal bájny to sľub Iskry... Ehm, ale vlastne to s tým príliš nesúvisí. Adventúry ako také sú mŕtvy žáner a neustála, nekončiaca produkcia nemecky nudných hier tohto žánru to len potvrdzuje. Aby to bolo zábavné, potrebujete na to ľudí!!! A že to zábavné je potvrdzuje aj špeciálna edícia prvého Monkey Islandu.

Guybrush Threepwood, vzor každého mladého pionier...ešte raz pardón...podvedomie si totiž neuvedomuje, že pionieri boli dávno v miestach kde slnko nesvieti, keď Monkey Island uzrel svetlo sveta. Dostal sa vtedy ku mne tak, ako sa dostávali všetky hry – štýlovo, po pirátsky :-) Lenže to bola iná doba, iný čas... Kvalitné adventúry vychádzali každú chvíľu, RPG a dungeony boli na vrchole síl...skrátka, vtedy ľudia vedeli ako sa to správne robí! Špeciálna edícia je dôkazom toho, že to funguje aj dnes...i keď určite s výhradami. Dabing dodal SE verzii akýsi tmel s neskoršími dielmi...jedným podareným a jedným už menej. Áno, hovorím o treťom a štvrtom diely.

Keď už som pri tých remakoch a pokračovaniach slávnych sérií...zaujímavé by bolo vidieť akoby sa Telltale popasovali s nejakou tou sériou od Sierry... Podľa mňa by im výborne sedel Space Quest! Space Quest 7: The Next Degeneration alebo niečo podobne originálne...skôr originálnejšie. Dobre, priznávam je to trápny názov, ale nič lepšie mi v súvislosti s epizódičnosťou hier od Telltale nenapadlo. Bolo by to krásne...

Okrem toho, ktorá súčasná spoločnosť vie spraviť kvalitnú adventúru – okrem Telltale. Dokonca aj tie ich verzie CSI majú isté svoje čaro, i keď sú samozrejme mierené na trochu iné publikum. Nuž je to tak, časy kvalitných RPG hier a výborných, vtipných a inteligentných adventúr sú už dávno preč. Vďaka bohom aspoň za tú jednu spoločnosť, ktorá vie, čo robí.

Mimochodom...na konci titulkov Secret of Monkey Island SE výrazne poblikávalo, že Guybrush Threepwood sa vráti! Teraz si neviem spomenúť, či niečo podobné bolo aj v originálnej hre alebo je to narážka na Tales of Monkey Island, prípadne...Že by sme sa dočkali remaku aj druhého dielu?

streda 8. júla 2009

Volanie Opičieho ostrova...

Ách to more, to nádherné modré more. Čerstvý morský vzduch nasávaný do pľúc a tá nádherná modrá obloha. Och, skoro som zabudol... Mohli by tu byť niekde piráti. Čo je horšie, mohol by tu byť ten najhorší pirát zo všetkých – démonický, zombie zloduch, tiež známy ako LeChuck!

Keď som pred nejakým časom hral posledný diel tejto série, takmer som plakal. Kam sa podel Monkey Island? Kde je, čo sa stalo s humorom tak typickým pre túto srdcovú záležitosť? Zmizol. Vzdialene ju pripomínal len prvý akt. Potom sa kamsi stratil – do neznámych hlbín oceánu... Možno za to mohlo nejaké voodoo kúzlo. Ako inak.

A viete vy čo?! Chlapci z Telltale sú šikovní a nejakým zázrakom tú kliatbu zničili. Puf. Nie je. Ostala len číra zábava, ktorá na vás z každého rohu kričí: „Ja som Guybrush Threepwood!!!“ Presne tak a nie naopak. Tééda...až na jednu maličkosť. Pre životy pirátskych papagájov, koho bol nápad vytvoriť tak blbé ovládanie postavičky?! V Samovi & Maxovi to išlo normálne, ale tu nieeee. Tu musím ako idiot stlačiť ľavé myšítko a pohybovať s úbohým Guybrashom po obrazovke. Prípadne mi ostávajú klávesy WASD... Klávesy! Och, u všetkých morských vlkov...klávesy. Spomienky na ten nepodarený Monkey Island... Asi sa rozplačem.

Ehm, pardón, musím sa pozbierať. Normálne ma niektoré spomienky dokážu vyviesť z miery. Elaine...ó, Elaine...eh, zase mimo. Plesk-plesk. Už je fajn! Skrátka, Telltale prišli, vyvalili vrátka, spútali ma, odviezli kamsi do Karibiku a nechali ma tak. Krása. Len treba držať palce, aby sa aj ostatné kapitoly tohto dobrodružstva vydarili. Mimochodom, pán Land, trochu pridať na sviežosti a hudobnej zaujímavosti. Nie je to zlé, ale... Zdá sa mi, že v Curse of Monkey Island sme boli na tom lepšie!

Jou-hou a pil som rum! Teda, vlastne ja pijem najmä červené, ale to nie je tak pirátske! ;-)