Retro: First Samurai

Keď pršalo, mrholilo... miestny štátny sviatok bol v plnom prúde a mnoho vecí sa robiť nedalo. Nastal návrat do starých herných časov - doslovný. Ale nepredbiehajme beh udalostí. Už v jednom z predchádzajúcich príspevkov som naznačil, ako som skúšal dosbox na tablete. A keďže v tomto mrzkom počasí bol tablet môj jediný spoločník - a z odbornej literatúry sa mi už varil mozog - nastal čas oprášiť nejakú tu starú hru. Voľba padla práve na prvého zo samurajov. Kto vie prečo, možno preto, že keď som ho hral naposledy, mal som asi 12 rokov...

Výstava starých počítačov GOTO1982

Aby som si svoj pobyt v Slovinsku spríjemnil, keďže tu práve prichádzali dni voľna, rozhodol som sa, že okrem pamätihodností uzrie moje oko i výstavu starých počítačov v miestnom Muzej novejše zgodovine Slovenije (v angličtine vedeného ako National Museum of Contemporary History). Výstava mala poetický názov GOTO1982 a v čase mojej návštevy pôsobila trošku staticky.

Prenosné hranie: staré hry na tablete

Dosbox Turbo je program, ktorý je postavený na starom - dobrom, voľne dostupnom dosboxe. Avšak v tomto prípade je to mierne platená verzia pre Android. Kedže som na cesty nechcel ťahať niekoľko kilový notebook, rozhodol som sa, že by bolo fajn podrobiť testu oldies klasické dosové hry. Teda také, ktoré nie sú z princípu vhodné pre tablet a dotykové ovládanie. V prvom záťahu som podrobil testu niekoľko hier - Realms of Arkania: Star Trail, UFO:Enemy Unknown, Terror from the Deep, Stronghold, First Samurai a Barbarian.

Brány Skeldalu pre Android a iOS...

Možno sa vám už donieslo do sluchov a očných nervov, že sa Jindřich Rohlík pokúša dostať svoju klasickú (teda, minimálne v našich zemepisných šírkach určite) hru menom Brány Skeldalu na múdre telefóny a rôzne druhy paddov. Používa na to českú obdobu nakopávača menom startovač. Potrebuje nejakých 180 000 českých korún, čo na oko vyzerá strašidelne, ale ak si to pretočíme na číselne prívetivejšiu euro menu :-), je to „iba“ nejakých 7000 euro. Čo by na kickstarteri vybral hneď - možno. Uvidíme ako sa pochlapí domáce hráčstvo...

Bioshock Infinite

Chcel by som niečo napísať na adresu Bioshocku Infinite, ale nedostáva sa mi slov. Netuším a sám hľadám tie správne slová, aby som im dal tvar tak, aby nič dôležité neprezradili. Pretože to je jedno z podstatných ťažísk tejto... hry. Možno by stačilo napísať – ďakujem za to, že existuje také rozprávačské médium, akým je počítačová hra. Čo dokáže správne napísaná a nadizajnovaná hra, ako dokáže zasiahnuť, to iné médium len tak nedokáže. Nieže by to nevedelo. Naopak. Avšak ak sa to v prípade hry podarí, je pohltenie svetom skutočne dokonalé. Okno do iného sveta.

Mass Effect 3, ešte posledný raz...

Patrím medzi ľudí, ktorý dokážu zaujať kritický postoj k obľúbenej veci. Aspoň si to teda o sebe myslím. Platí to aj o diele spoločnosti Bioware. Obzvlášť posledné diely ich veľkých sérií sú toho jasným príkladom. Dobrý nápad je často mrzačený podivnými rozhodnutiami v dizajne a zameraní celej hry. Ničí to mňa – ako hráča – ničí to samotný herný zážitok a nemyslím si, že k prospechu veci. A predsa je tu niečo, čo chce aby som sa k týmto hrám vrátil – aspoň ešte na chvíľu nazrel do ich sveta. Hodinku, dve. Vrátil sa a vstrebal to, čomu ja hovorievam atmosféra sveta.

Prírastok: SimTower

Odkedy som poznal SimCity, zbožňoval som všetky hry od Maxisu – aj keď som niektoré z nich nevedel hrať. Boli zaujímavé a veľmi špecifické. Myslím, že do dnešných dní tu nebola žiadna spoločnosť, ktorá by vytvorila takú širokú škálu podivných – simulačných – hier. Ak by som mal menovať obľúbenú trojicu Sim hier ranných 90-tych rokov boli by to SimCity, SimFarm a SimTower. A práve posledne menovaná sa mi konečne dostala do mojej hernej zbierky.

Postavy z Elder Scrolls ako na podnose...

Pôvodne to tu ani nemalo byť, veď prečo aj. Lenže potom som si uvedomil, že tento blog nie je len o starých hrách a hrách všeobecne, ale trochu aj o tom, čo sa jednému hráčovi RPG preháňa v hlave. Asi málo zaujímavé pre iného – bežného okoloidúceho, ale predsa v niečom jedinečné. Nie som v tomto jediný, ale jeden z mála, ktorý to z hlavy dostáva na verejný blog (ostatne, ako si môžete prečítať na stránke „O blogu“, cieľom je – okrem iného - Pokúsiť sa ponúknuť aspoň jeden náhľad, takpovediac, do vnútra "hráčovej duše". Náhľad veľmi špecifický, osobitý a neopakovateľný). Kiež by takých ľudí bolo viac – vážne. Pretože to istým spôsobom ilustruje ako môže u niekoho fungovať počítačová hra. A mať to takto čierne na bielom, jaj, to by sa robili výskumy. :-) Tentoraz sa však nemusíte báť množstva textu, nie je to nič na čítanie. Len obrázok, ktorý som z dlhej chvíle zhotovil, aby som ilustroval dlhoročnú históriu svojich postáv v Elder Scrolls hrách.

Assassin's Creed 3

Je po novom roku a ja na tomto blogu hneď začínam hrou, ktorá nie je vôbec stará. Čo sú to za poriadky?! Ale skrátka musím. Assassin's Creed je totiž zaujímavá séria, ktorá dokáže s absolútnou ľahkosťou zopakovať (a obohatiť) vaše znalosti z dejepisu, ako to nedokáže žiaden učiteľ. A popri tom vás baví.